Už nejaký čas nosím v hlave myšlienku napísať tento článok. Veľmi ma fascinuje zelená farba, vždy ma fascinovala. Keď vojdem do lesa, hľadám ju ako prvú. Núti ma to zároveň premýšľať. Pri pohľade na zelenú a celú rozľahlosť lesa, na ktorý sa tak rád pozerám, sa mi vždy spomalí dych.
Zelená je pre mňa súčasťou tejto flóry, ktorá ma od detstva nejakým spôsobom obklopuje, keď sa stávam súčasťou, každou prechádzkou, či výjazdom na bicykli. Každý odtieň je pre mňa jedinečný a zároveň iný.
Každý lístok má svoju farbu a tajomstvo, ktoré sa mení s každou sezónou a každým okamihom dňa. Zelená neustále mení svoju podobu a to ma neuveriteľne upokojuje.
Všetky stromy sú takým živým umeleckým dielom, ktoré farbia môj svet najrôznejšími odtieňmi zelenej. Neuveriteľné… Je ich snáď milión, a možno viac.
Dalo by sa o tom písať toľko… Veľa, mnoho, kopec, habadej, hrbu, hrču a ešte viac.
… A každý centimeter je iný, nie ešte tá celá rozľahlá krajina, na ktorú sa pozeráme. Vôbec vtedy nevnímam čas. S údivom sa pozerám na tieto odtiene a vnímam ich reč, ich život, ich pokoj v tom chaose každodennosti. „Toto chcem žiť každý deň.“… Takto si tu snívam.
Kedysi som náš Tribeč vnímal jednofarebne, ale postupom času som to začal vidieť. Tá zelená rozpráva tisíckami odtieňov a rôznych tónov, ktoré oko nevie zachytiť celkom presne, ale duša ich cíti.
Hoci moderné technológie umožňujú zvýrazniť farby na fotkách, žiaden objektív nedokáže dokonale zachytiť tú pravú paletu zelenej farby, ako to vidí naše oko.
V tejto rozmanitosti je ukrytý pokoj a rovnováha, ktorá nabáda k spomaleniu a k uvedomeniu si prítomnosti a krásy toho okamihu…
Vždy som sa snažil aj nejakým spôsobom porovnávať les s dobrou hudbou. Niekedy, keď v rádiu počujem skladbu s dobrým textom, hlavou som vždy v lese a spájam si tie momenty. „To je ono, veď to je pieseň presne o tom,“ vravím si. Orchester dokonalosti a symfónie života.
Človek objavuje tento svet obklopený samými krásnymi stromami, ktoré veľmi elegantne menia svoj kabát podľa ročných období:
Jar, leto, jeseň a zima…
Jar prináša žiarivo sviežu zelenú farbu, ktorá začína dodávať pocit nových začiatkov, nového života. Vždy sa teším na ten čas, kedy to začne a už dnes sa veľmi teším na ten moment prvých krikľavých zelenkavých lístočkov. V lete je to zase hlboká, sýta zeleň, ktorá chráni a upokojuje svojou hĺbkou a kontrastom. Jeseň rozprestiera paletu tlmených farieb zelenej prelínajúc sa so žltou, oranžovou, hnedou a červenou. Je to asi moje najoblúbenejšie obdobie, ale to tak asi vníma každý… A v zime, aj keď sa mnohé stromy zdajú spiace, tie zelené ihličnaté neustále pripomínajú vytrvalosť a silu.
Tá zelená je neustálou inšpiráciou a zdrojom pokoja. Je to farba harmónie, spokojnosti a relaxácie, preto nás tak upokojuje…
V lese sme si všetci rovní, pozdravíme sa aj keď sa nepoznáme. Pomáhame si aj keď sme sa nikdy nevideli. Prehodíme spolu vždy pár pekných slov, ba dokonca si nájdeme nových priateľov, s ktorými potom brázdime a poznávame náš kraj. Veď o tom to je, nie? Verím tomu, že za to môže aj tá zelená farba, ktoá z nás robí lepších ľudí.
Preto vždy, keď vstúpim do nášho lesa, tak cítim, ako ma to všetko obklopuje, ako mi to dáva novú silu a myšlienky, ktoré rozprávaju tento príbeh tej mojej zelenej. Už nejaký čas nosím v hlave myšlienku napísať tento článok. Veľmi ma fascinuje zelená farba, vždy ma fascinovala. Keď vojdem do lesa, hľadám ju ako prvú. Núti ma to zároveň premýšľať. Pri pohľade na zelenú a celú rozľahlosť lesa, na ktorý sa tak rád pozerám, sa mi vždy spomalí dych.
Zelená je pre mňa súčasťou tejto flóry, ktorá ma od detstva nejakým spôsobom obklopuje, keď sa stávam súčasťou, každou prechádzkou, či výjazdom na bicykli. Každý odtieň je pre mňa jedinečný a zároveň iný.
Každý lístok má svoju farbu a tajomstvo, ktoré sa mení s každou sezónou a každým okamihom dňa. Zelená neustále mení svoju podobu a to ma neuveriteľne upokojuje.
Všetky stromy sú takým živým umeleckým dielom, ktoré farbia môj svet najrôznejšími odtieňmi zelenej. Neuveriteľné… Je ich snáď milión, a možno viac.
Dalo by sa o tom písať toľko… Veľa, mnoho, kopec, habadej, hrbu, hrču a ešte viac.
… A každý centimeter je iný, nie ešte tá celá rozľahlá krajina, na ktorú sa pozeráme. Vôbec vtedy nevnímam čas. S údivom sa pozerám na tieto odtiene a vnímam ich reč, ich život, ich pokoj v tom chaose každodennosti. „Toto chcem žiť každý deň.“… Takto si tu snívam.
Kedysi som náš Tribeč vnímal jednofarebne, ale postupom času som to začal vidieť. Tá zelená rozpráva tisíckami odtieňov a rôznych tónov, ktoré oko nevie zachytiť celkom presne, ale duša ich cíti.
Hoci moderné technológie umožňujú zvýrazniť farby na fotkách, žiaden objektív nedokáže dokonale zachytiť tú pravú paletu zelenej farby, ako to vidí naše oko.
V tejto rozmanitosti je ukrytý pokoj a rovnováha, ktorá nabáda k spomaleniu a k uvedomeniu si prítomnosti a krásy toho okamihu…
Vždy som sa snažil aj nejakým spôsobom porovnávať les s dobrou hudbou. Niekedy, keď v rádiu počujem skladbu s dobrým textom, hlavou som vždy v lese a spájam si tie momenty. „To je ono, veď to je pieseň presne o tom,“ vravím si. Orchester dokonalosti a symfónie života.
Človek objavuje tento svet obklopený samými krásnymi stromami, ktoré veľmi elegantne menia svoj kabát podľa ročných období:
Jar, leto, jeseň a zima…
Jar prináša žiarivo sviežu zelenú farbu, ktorá začína dodávať pocit nových začiatkov, nového života. Vždy sa teším na ten čas, kedy to začne a už dnes sa veľmi teším na ten moment prvých krikľavých zelenkavých lístočkov. V lete je to zase hlboká, sýta zeleň, ktorá chráni a upokojuje svojou hĺbkou a kontrastom. Jeseň rozprestiera paletu tlmených farieb zelenej prelínajúc sa so žltou, oranžovou, hnedou a červenou. Je to asi moje najoblúbenejšie obdobie, ale to tak asi vníma každý… A v zime, aj keď sa mnohé stromy zdajú spiace, tie zelené ihličnaté neustále pripomínajú vytrvalosť a silu.
Tá zelená je neustálou inšpiráciou a zdrojom pokoja. Je to farba harmónie, spokojnosti a relaxácie, preto nás tak upokojuje…
V lese sme si všetci rovní, pozdravíme sa aj keď sa nepoznáme. Pomáhame si aj keď sme sa nikdy nevideli. Prehodíme spolu vždy pár pekných slov, ba dokonca si nájdeme nových priateľov, s ktorými potom brázdime a poznávame náš kraj. Veď o tom to je, nie? Verím tomu, že za to môže aj tá zelená farba, ktoá z nás robí lepších ľudí.
Preto vždy, keď vstúpim do nášho lesa, tak cítim, ako ma to všetko obklopuje, ako mi to dáva novú silu a myšlienky, ktoré rozprávaju tento príbeh tej mojej zelenej.
