Prvý sneh a tichý boj: Nádej pod bielym závojom
Prvý sneh prišiel nečakane. Neprišiel s víchricou, ale len s tichou, hustou prikrývkou, ktorá v priebehu noci zmenila svet za oknom na scénu ako z rozprávky. Vyberám sa teda ráno ešte po tme do bieleho lesa. Dole zvádzam boj s vlhkými vločkami, premokám a rozmýšlam, či to bol dobrý nápad… To sa ale po vstupe do divokej prírody rýchlo zmení. .Vzduch bol ostrý a čistý, každý konárik bol obtiahnutý trblietavou inovaťou, pripomínajúcou cukrovú polevu a môj výdych bol jediným dôkazom tepla v tomto zamrznutom svete.„
Prvý sneh bol vždy synonymom detskej radosti, blížiacich sa Vianoc a pokoja. Ale tento rok… Tento rok má tá biela krása aj inú tvár. Pod jemným závojom ticha sa odohráva môj vlastný, tichý boj – s únavou, obavami a otázkami, na ktoré nemám rýchle odpovede.
Napriek tomu, keď sledujem pomalé padanie vločiek, cítim, že niekde hlboko pod tým všetkým stále žije nádej. Nádej, že aj náročné obdobia môžu priniesť nový začiatok, že aj v zime sa rodí sila, ktorú ešte nevidno.
Zatiaľ čo dole svetlo svieti z pouličných lámp a z vianočných výzdob, v mojom vnútri vládne tichá, chladná zima. Je to ten vnútorný strach zo straty príjmu.
Strach, ktorý sa v predvianočnom období zväčšuje s každým dňom. „Čo ak to nezvládnem? Čo ak nebudem schopný zabezpečiť tie „najkrajšie Vianoce“, ktoré som pre svoju rodinu vždy chcel?“
Nie je to strach z mojej prázdnej peňaženky, ale strach z toho, že ukradnem radosť z očí svojim najbližším. Že ten kúzelný čas prelomím realitou, ktorú si naozaj nezaslúžia.
Možno práve teraz sa učím veriť, že aj keď je cesta zahalená bielym závojom, krok za krokom sa predsa len ukáže ten správny smer.
Prvý sneh nepriniesol pokoj, aký som čakal, ale priniesol výzvu. Prikryl krajinu, ale odhalil silu a odolnosť, ktoré vo mne driemali…
Nechcem, aby moja rodina cítila moju úzkosť. Preto tu naberám silu – tú skutočnú ľudskú silu, ktorá mi umožní pretvoriť stres na odhodlanie.
Možno mi ten sneh neprikryl len krajinu, ale aj staré definície úspechu. Vo svete, kde sa hodnota Vianoc meria cenou darčekov, mi biela a tichá príroda ukázala hodnotu jednoduchosti. V lese nie je nič „drahé“ – len čistá krása, ticho a sýtosť bielej.
S každou vločkou, ktorá dopadne, si hovorím „Strach je len pocit. Odhodlanie je čin.“ Urobím všetko pre to, aby som tento boj vyhral a doniesol domov teplo a radosť, ktorá preváži akúkoľvek zimu.
A to je tá hojnosť, ktorú chcem doniesť domov – hojnosť času, hojnosť prítomnosti a hojnosť vďačnosti za to, čo už máme.
Ak dokážem preniesť tú jednoduchú silu a ticho lesa do nášej obývačky, potom to bude ten najväčší dar. 🙂
