Ako nájsť svoj dokonalý výhľad aj keď inverzia neprišla
Jeseň je nádherná a farebná. Tešil som sa na ňu celý rok. Na tie farby, vlastnoručne nazbierané a nasušené bylinky, s čajom v ruke hľadiac z okna, ako sýkorky šantia na konároch stromov. Užívať si ten pohlad v prítomnosti ako relax pre dušu a necháť sa unášať predstavivosťou, nádejou, aj keď realita niekedy nehrá podla mojich predstáv.
Samozrejme pre mňa jedno z najkrajších úkazov v toto ročné obdobie patrí aj inverzia. Oblačné more nekonečné v diaľke až tam, kde zapadá slnko.
Vybral som sa do lesa s vďačnosťou, pokojom v duši, lebo to vyjsť naozaj nemusí. Bola zima a slnko jemne presvitalo cez sivú hmlu.
Dole v obci je smutné a sychravé ráno a človeku sa nechce vytiahnuť ani päty z domu, ale aj takýto obyčajný deň môže byť vždy výnimočný. Hore ma nečaká o nič lepšia atmosféra. Hľadím do hmly, a to už som riadne vysoko. „Žial, skúsim to v iný deň.“ Hovorím do tmy.
Inverzia neprišla, výhľady neboli dokonalé a plány sa zmenili rýchlo, ale aj tak v sebe nesiem kúsok neba. Pozerám sa naň s ľahkosťou, pozitívnou a otvorenou mysľou.
Aj bez ideálnych podmienok môžeme objavovať nové cesty, učiť sa z malých sklamaní a nachádzať radosť v tom, čo je práve teraz.
Hlava v oblakoch v tomto prípade neznamená útek pred realitou, ale schopnosť vidieť za horizont všednosti a veriť, že ďalší pokus môže priniesť ten vytúžený výhľad – či už v horách, alebo v živote… 🙂
